„American Idiot“ sa stal pre viacerých punk-rockerov nesmrteľnou klasikou, ktorým trojica praobyčajných chalanov spravila dieru do sveta a zároveň ich katapultoval do hviezdnych sfér. O to ťažšie sa preto vždy tvorí nástupca. Po dlhšej odmlke (ak nerátame vystupovanie členov Green Day pod menom Foxboro Hot Tubs) a obrovskom očakávaní a nárokoch fanúšikov uzrel svetlo album „21st Century Breakdown“, ktorý však pokračuje už v začatom a kľudne si ho môžete premenovať na American Idiot 2. Predtým vyjadrený odpor proti Bushovej politike sa najnovšie premenil na odpor proti USA ako celku, samozrejme so šťastným koncom a nádejou v diaľke.
Tentokrát je ale rebelantská povaha menej otvorenejšia, všetko je totiž zaobalené do príbehu rozdeleného na tri dejstvá, ktorý sleduje dvoch mladých ľudí, Christiana a Gloriu, ako sa postupne dostávajú do stretov a konfliktov s manipulujúcou a autoritatívnou americkou kultúrou a spoločnosťou. Vsotení do takéhoto sveta plnom klamstiev a prázdnych sľubov a motajúc sa v ňom ako bez života, hľadajú cestu a nevedia kam ísť. Že nemáte 15 a na podobné rozprávky ste starí? Nevadí. Albumu to rozhodne neuberá na počúvateľnosti. Aj texty sú oveľa vyspelejšie, nie také priamočiare, hudba stavia na jednoduchých a ľahko zapamätateľných refrénoch s typickými gitarovými riffmi, nakláňajúcimi sa raz viac na stranu pop-punku, inokedy zase inklinujúc ku klasickému modernému rocku.
Prvé dejstvo pod názvom „Hrdinovia a Tí proti nim“ uvádza a predstavuje oboch protagonistov príbehu. Po krátkom intre sa rozozvučí jemná gitara v kombinácií s klavírom, aby našliapla do harmóniami pretkaného titulného songu o pokazenom “americkom sne“. Nasledujúci prvý singel „Know Your Enemy“ plní podobnú úlohu ako song „American Idiot“ – cielený, presný a nekompromisný, nasatý vzdorom a nesúhlasom. Ďalšie songy pojednávajú už o jednotlivým aktéroch („Viva La Gloria“ o Glorii a „Before The Lobotomy“ o Christianovi so samozničujúcimi chúťkami – „Christian´s Inferno“, kde mimo refrénov cítiť v Billieho hlase a frázovaní vplyv legendárnych Sex Pistols) a ich vzájomnom vzťahu vyjadrenom v balade „Last Night On Earth“ pripomínajúcej skôr Oasis než Green Day.
Druhé dejstvo „Podvodníci a svätci“ otvára „East Jesus Nowhere“, kritizujúca prísnu pravovernosť k rôznym náboženstvám, ktorá v úvode určite hudobne oživí spomienku na „Holiday“. Skladbu „Peacemaker“, ktorú robia jednoznačne rozpoznateľnou, spomedzi všetkých vecí sa na albume, španielske rytmy, westernový nádych a doprovodné vokály pospevujúce „hey hey“, možno označiť za jeden z vrcholov albumu.
Tentokrát je ale rebelantská povaha menej otvorenejšia, všetko je totiž zaobalené do príbehu rozdeleného na tri dejstvá, ktorý sleduje dvoch mladých ľudí, Christiana a Gloriu, ako sa postupne dostávajú do stretov a konfliktov s manipulujúcou a autoritatívnou americkou kultúrou a spoločnosťou. Vsotení do takéhoto sveta plnom klamstiev a prázdnych sľubov a motajúc sa v ňom ako bez života, hľadajú cestu a nevedia kam ísť. Že nemáte 15 a na podobné rozprávky ste starí? Nevadí. Albumu to rozhodne neuberá na počúvateľnosti. Aj texty sú oveľa vyspelejšie, nie také priamočiare, hudba stavia na jednoduchých a ľahko zapamätateľných refrénoch s typickými gitarovými riffmi, nakláňajúcimi sa raz viac na stranu pop-punku, inokedy zase inklinujúc ku klasickému modernému rocku.
Prvé dejstvo pod názvom „Hrdinovia a Tí proti nim“ uvádza a predstavuje oboch protagonistov príbehu. Po krátkom intre sa rozozvučí jemná gitara v kombinácií s klavírom, aby našliapla do harmóniami pretkaného titulného songu o pokazenom “americkom sne“. Nasledujúci prvý singel „Know Your Enemy“ plní podobnú úlohu ako song „American Idiot“ – cielený, presný a nekompromisný, nasatý vzdorom a nesúhlasom. Ďalšie songy pojednávajú už o jednotlivým aktéroch („Viva La Gloria“ o Glorii a „Before The Lobotomy“ o Christianovi so samozničujúcimi chúťkami – „Christian´s Inferno“, kde mimo refrénov cítiť v Billieho hlase a frázovaní vplyv legendárnych Sex Pistols) a ich vzájomnom vzťahu vyjadrenom v balade „Last Night On Earth“ pripomínajúcej skôr Oasis než Green Day.
Druhé dejstvo „Podvodníci a svätci“ otvára „East Jesus Nowhere“, kritizujúca prísnu pravovernosť k rôznym náboženstvám, ktorá v úvode určite hudobne oživí spomienku na „Holiday“. Skladbu „Peacemaker“, ktorú robia jednoznačne rozpoznateľnou, spomedzi všetkých vecí sa na albume, španielske rytmy, westernový nádych a doprovodné vokály pospevujúce „hey hey“, možno označiť za jeden z vrcholov albumu.
Za zmienku z druhej časti ešte stojí akoby pokračovanie „Viva La Gloria“ s výbornou šlapavou gitarou v popredí a údernými bicími a „Restless Heart Syndrome“ trošku evokujúca „Boulevard of Broken Dreams“.
A dostávame sa do finále s podtitulom „Podkovy a ručné granáty“, ktoré odpáli hneď prvá vyrieknutá veta zo songu „Horseshoes and handgrenades“: „I´m not fuckin´ around!“. Tento síce ničím špeciálny song, ktorý hneď na prvé počutie dokážete zaradiť pod hlavičku Green Day, vás však strhne svojou nefalšovanou punk-rockovou silou. Nasledujúca „Static Age“ drží smer a berie si na mušku reklamu vo všetkých formách. „21 Guns“ sa nesie v protivojnovej a bezútešnej nálade a poklona tu patrí aj Billieho výbornému vokálu. Predposlednú „American Eulogy“ opäť najlepšie celú vystihnúť, ako hudobne, tak aj textovo pomocou refrénu: „I don´t wanna live in modern world!“. Záver „See The Light“ predstavuje presne to svetlo, nádej v diaľke, o ktorom bola reč na začiatku. Hlavná dvojica všetko spoločne prekonala a ostáva otvorená budúcnosti.Nezostáva mi nič iné ako skonštatovať, že Billie, Tre a Mike nahrali hrdého nasledovníka „American Idiot“. Songy vás neunudia jednotvárnosťou, neexistuje medzi nimi snáď ani jeden podpriemerný, pričom nezáleží či ich počúvate jednotlivo alebo v celom kontexte. Proste klobúk dole, Green Day znovu predviedli, že majú, aspoň podľa mňa, silné šance na album roku.
A dostávame sa do finále s podtitulom „Podkovy a ručné granáty“, ktoré odpáli hneď prvá vyrieknutá veta zo songu „Horseshoes and handgrenades“: „I´m not fuckin´ around!“. Tento síce ničím špeciálny song, ktorý hneď na prvé počutie dokážete zaradiť pod hlavičku Green Day, vás však strhne svojou nefalšovanou punk-rockovou silou. Nasledujúca „Static Age“ drží smer a berie si na mušku reklamu vo všetkých formách. „21 Guns“ sa nesie v protivojnovej a bezútešnej nálade a poklona tu patrí aj Billieho výbornému vokálu. Predposlednú „American Eulogy“ opäť najlepšie celú vystihnúť, ako hudobne, tak aj textovo pomocou refrénu: „I don´t wanna live in modern world!“. Záver „See The Light“ predstavuje presne to svetlo, nádej v diaľke, o ktorom bola reč na začiatku. Hlavná dvojica všetko spoločne prekonala a ostáva otvorená budúcnosti.Nezostáva mi nič iné ako skonštatovať, že Billie, Tre a Mike nahrali hrdého nasledovníka „American Idiot“. Songy vás neunudia jednotvárnosťou, neexistuje medzi nimi snáď ani jeden podpriemerný, pričom nezáleží či ich počúvate jednotlivo alebo v celom kontexte. Proste klobúk dole, Green Day znovu predviedli, že majú, aspoň podľa mňa, silné šance na album roku.
